Monday, June 11, 2012

Reakcia na: "Čo robiť keď človek zistí, že nemá slobodnú vôľu?"

Tento prispevok je reakcia na clanok a diskusiu pod clankom na servery zajtra.sk [ http://www.zajtra.sk/zivot/721/co-robit-ked-clovek-zisti-ze-nema-slobodnu-volu

Povedzme, ze hovorime o rozhodnuti cloveka v konkretnej situacii. Nemoze sa rozhodnut "absolutne" slobodne. Ale urcite sa moze rozhodnut "relativne" slobodne. Relativne slobodne rozhodnutie zavisi od mnohych faktorov. V modernej spolocnosti existuje nepisana hranica slobody a neslobody, ktora je dana stupnom moznosti robit "relativne" slobodne rozhodnutia.

Pre vykreslenie toho co si predstavujem pod pojmom "relativna" sloboda si predstavte, ze mame troch ludi. Jeden predstavitel nemeckeho/europskeho socializmu, studovany, vyborna kariera. Druhy, 10 rocny chlapec z Indie bez vzdelania, ktory pracuje v tovarni na cigarety. Treti mnich, ktory sa vzdal materialneho sveta a zije v askeze, vo svojom nabozenstve. Ktory z nich je slobodny vzhladom na vas? A co si myslia o slobode zvysnych dvoch nasi jednotlivci?

Zoberiete hrstku ludi a date ich do umeleho ekosystemu a nastavite im pravidla. Ludska podstata ich vedie k tomu, ze maju schopnost sa prisposobit a rozhodovat sa v ramci danych moznosti aby prezili. Z tej istej vlastnosti aku ma clovek vychadza aj potreba tvorby spolocnosti.

Hovoril som o vedomych "relativne" slobodnych rozhodnutiach. Existuju este aj nevedome, oplyvnene napriklad emociou akou je strach. Emocia je niekolko nasobne rychlejsia ako myslienka a tak nam tieto rozhodnutia zachranuju zivoty kazdy den v aute ;) ...

Spravanie cloveka ako jednotlivca alebo spolocnosti je urcite zlozitejsie ako je uvedene v clanku. O tom som hlboko presvedceny. A mysliet si, ze mozog je nejakym sposobom dopredu naprogramovany a odovodnovat to tym, ze je to len zhluk molekul je podla mojho nazoru hlupost. Pokial viem, neuronove cesty sa vytvaraju medzi neuronmi v mozgu pocas zivota. Tento proces jednotlivec urcite ovplyvnuje. Tieto neuronove spoje mozu aj zanikat a dokonca v istom veku mozu byt aj samotne neurony znicene. Mozno by stalo za zamyslenie opytat sa sam seba, co hovori o nasej slobode fakt, ze si uvedomujeme nasu mysel, alebo fyzicku ci fyzikalnu alebo chemicku podstatu nasho mozgu ;)

Myslienka opisana v clanku mi subjektivne pride ako alibisticka teoria vytvorena preto, aby mal clovek zjednodusene zitie. Alibizmus, ktory ma zbavuje zodpovednosti za moje spravanie. A navyse je to podlozene slovami velkych ludi, ktore na to aby boli pochopene, musia byt pochopene vo velkom obraze.

Verim tomu, ze Einsteinova viera v slobodnu volu/voblu/rozhodovanie bola nalomena pri tom ako sa pozeral na svet a jeho fungovanie. Musel sa pozerat z inej, omnoho vacsej perspektivy ako to robi vacsina z nas. Dostatocne velkou abstrakciou by som mohol tvrdit, ze ludia a ani nas svet neexistuju. A este by som to mozno po starociach studovania vedel matematicky dokazat. Co by ste potom robili? Prestali jest, pretoze neexistujete ?? ;)

(posledny odstavec berte ako vtip. Vsetko z coho som v clanku vychadzal su moje osobne nazory, ktore boli aj tak naprogramovane, takze to neberte vazne. To iste plati pre moje prznenie slovenskej reci pisanim bez interpunkcie a spravnej gramtiky ci vetnej skladby. Ja za to nemozem ;) )


Dodatok:


Verim tomu, ze za najvacsi a nepopieratelny prejav ludksej slobody ako takej (sloboda podla mna zahrna aj slobodne rozhodovanie, volbu a volu ...) je ludska fantazia. Schopnost kreacie. Skladanie hudby, malovonie, obrazy, spalovaci motor, hokej, futbal, divadlo, rec .... To su nepopieratelne dokazy ludskej slobody, ktore su na kazdom kroku a mimochodom ... z tohto pohladu, su slobodny vsetci traja z mojho prikladu.

No comments: